Dni ubiehajú rýchlejšie, ako by sme chceli. I keď sa niektorým cnie za rodičmi, smútiť nie je kedy. Program je bohatý a dni začínajú vždy skvelými raňajkami. Po nich sme išli do školy, kde nás už všetci netrpezlivo očakávali. Deň D sa mohol začať. Poliaci, Turci i my sme prišli s bohatou ponukou hier, aké sa hrávali naši rodičia, starí rodičia a možno i predchádzajúce generácie. Milo nás prekvapilo, že nás navštívil najvyšší predstaviteľ mesta, pán primátor a zotrval s nami až do záverečnej spoločnej hry. Dokonca sa do nej i sám zapojil. Hry sme sa učili od seba navzájom. Bolo ich veľa a sami sme boli prekvapeni, aké sú zaujímavé. Uvedomili sme si , že je oveľa lepšie a prirodzenejšie baviť sa navzájom, ako to robiť iba cez počitač. Pán učiteľ Fujas zdokumentoval aj formou videa všetky hry, a sú na našom webe. Po obede nás čakala diskotéka. Nie taka bežná, ale s hodnotným kultúrnym programom. Zabezpečili ho učitelia, žiaci i rodičia školy. Všetci boli slávnostne vyobliekaní a veľmi sa nám tešili. A potom začala samotná zábava. Nálada bola vynikajúca, tancoval každý s každým a čas priam letel. I keď neradi, museli sme sa rozlúčiť. Čakala nás posledná večera v Mc Donalde a noc v hoteli Tychy.
