Posledný deň nášho pobytu v Poľskej republike v meste Tychy s priateľmi z Poľska i Turecka. Nie je to dlhá doba, ale stačila na vytvorenie priateľských väzieb medzi nami. Obľúbili sme si i všetkých pedagógov, ktorí s nami pracovali. Z Turecka to bola učiteľka angličtiny a zároveň tlmočníčka Senay, riaditeľ školy Ali Sengun, učiteľka matematiky Oslem, učiteľ IKT Emre. Z poľskej strany veľké poďakovanie patrí pani Agáte, organizátorke a duši celého stretnutia. Vzorne sa o nás starala i pani direktorka Hanna , pani Milka a kolektív pedagógov : Martin , zástupca pani direktorky, Piotrek, super DJ a bavič, Grzegorz a ďalší. Napriek tomu, že dnešný deň bol posledný, ktorý sme trávili na poľskom území, mali sme nabitý program. Po príchode do školy nás rozdelili do troch skupín a začala sa naša tvorivá práca. Prvá skupina pripravovala obed – plnené kapustné listy, v druhej sa zahrali na umelcov, vytvárali svoj autoportrét, v tretej tkali záložky do kníh. Skupiny sa vymieňali po jednej hodine, takže sa všetci podieľali na každej činnosti. Autoportréty ostali na škole a z nich bude vytvorený obraz. Jeho kópiu dostaneme aj my, aj Turci. Plnené kapustné listy sme zjedli a záložky sme si zobrali ako suvenír domov. Záverečný slávnostný ceremoniál otvorila pani riaditeľka Hanna. Poďakovala sa organizátorke a všetkým učiteľom za prácu, nám za návštevu a vyslovila presvedčenie, že sa spolu ešte stretneme. Napokon sme dostali certifikáty a poľskí žiaci nám zatancovali veľmi zaujímavý ľudový tanec. Spolu s Turkami sme si zaspievali pieseň Tancuj, tancuj, vykrúcaj a nastalo lúčenie. Rozdali sme drobné pamiatkové predmety, čokoládky a my sme tiež prijali drobné suveníry . Ešte posledná spoločná fotografia, objatia, stisky rúk a sem - tam nejaká slzička a my sme sa rozlúčili so všetkými a so všetkým : s priateľmi, so školou, s hotelom, v ktorom sme bývali a nastúpili sme na cestu domov. Tureckí priatelia odídu v sobotu.
Bolo to veľmi pekných päť dní. Naučili sme sa veľa nového, videli a spoznali sme nových ľudí, nové miesta, naučili sme sa akceptovať inakosť a vytvorili sme zárodky budúcich priateľstiev bez rozdielu vierovyznania a etnickej príslušnosti. Máme pekné zážitky a bohatý foto a video materiál nám dlho bude pripomínať tieto nezabudnuteľné chvíle.