Vstávali sme skôr ako zvyčajne. O 6. 00 hod. sme sa pohli spred našej školy pohodlným mikrobusom. Smer bol jasný – Poľská republika. Na stretnutie s poľskými i tureckými priateľmi sme sa tešili, veď sme ich spoznali v máji , keď navštívili naše mesto a predovšetkým našu školu. Spriatelili sme sa a teraz sme dúfali, že v Poľsku sa zídu práve tí, ktorí boli u nás. Cesta nebola komplikovaná. Dve povinné zastávky, pri ktorých sme nabrali čerstvý vzduch do pľúc, a už sme boli za hranicami našej vlasti. Počasie nám prialo, slniečko sa usmievalo a hrialo. Po piatich hodinách sme sa zvítali s pani Agátkou, ktorá nás už netrpezlivo vyzerala pred moderným hotelom Tychy. V perfektne vybavených izbách sme sa ubytovali po troch . Opláchli sme si ruky a tváre a už sme išli na obed do školy po ulici, ktorá má názov Edukačná – je na nej totiž veľmi veľa škôl. V meste Tychy je ich 80. Čakala nás aj skupina z Turecka, niektorí známi, iní noví a spolu sme odišli do jedálne na obed. Privítala nás riaditeľka školy p. Hanna a popriala nám veľa pekných zážitkov a príjemných dní. Po typicky poľskom obede sme chvíľu besedovali a neskôr sme v telocvični súťažili v rôznych športových disciplínach. Vytvorili sme tri zmiešané družstvá a veru sme sa dobre pobavili. Neskoro popoludní, keď sa už zvečerievalo, sme išli do divadla, kde nám žiaci predviedli zaujímavú hru v poľskom jazyku. Aj keď sme nie všetkému rozumeli, obdivovali sme šikovnosť mladých hercov, strihačov, dekoratérov. Všetko si totiž zhotovovali sami pod vedením svojich učiteľov a renomovaného režiséra z Varšavy. Deň bol bohatý na rôzne zážitky a my sme boli riadne unavení. Po chutnej večeri sme sa rozišli do svojich izieb a veru mnohí z nás hneď po najzákladnejšej hygiene zaspali. Samozrejme, nie všetci, ale určite väčšina. Čakal nás ďalší deň .